| Zázračný nos |
|---|
Vyzeral ako guľatá reďkovka. Visel na gumičke a čakal. Kedysi ho nosil starý klaun Puf a zabával ním deti. Dnes však klauna niet a nos len čaká. Už sa aj vykotúľal z cirkusovej šatne von, aby bol bližšie k životu. Raz doň kopol akýsi chlapec, potom doň zahryzol pes, až sa nos nakoniec prikotúľal k školskej bráne.
- Aha, nos! Taký nosieval klaun Puf, keď som bol ešte malý, - zohol sa k nosu starý učiteľ matematiky, ktorého sa báli nielen všetci žiaci školy, ale aj školníkov pes Raf. Učiteľ matematiky zobral červený nos a až mu tak rukou mykalo, čo si ho chcel nasadiť. Rýchlo sa poobzeral okolo seba, či je čistý vzduch. Bol. Nasadil si nos - a div-divúci: starý učiteľ bol zrazu malým chlapcom. Sedel v školskej lavici a učiteľ ho práve ťahal za ucho.
- Nikto v mojej triede nebude vyrušovať, aby si vedel! - kričal učiteľ a len ťahal nešťastné ucho a ťahal. Starý učiteľ matematiky si rýchlo zložil červený nos a poškriabal sa na ľavom uchu. Bola to vtedy nespravodlivosť, nevyrušoval som ja, ale Tóno Múčka, ukrivdene si pomyslel a opatrne položil nos nazad k školskej bráne.
- Aký smiešny nos! - pristavil sa pri nose Maťo Hruška, postrach všetkých učiteľov a školníkovho psa Rafa. Nasadil si nos zostal ako obarený: on, Maťo Hruška, bol zrazu učiteľom a vysvetľoval násobenie zlomkov. Žiaci ho však nepočúvali, hádzali po sebe guľôčky z plastelíny, jedli a niektorí mali na ušiach slúchadlá a tvárili sa veselo.
Ako dobre, že je to iba sen, pomyslel si Maťo Hruška a zložil si nos. Veď ja to násobenie zlomkov vôbec neviem! Zavesil nos na bránu školy a utekal do triedy.
V ten deň bol učiteľ matematiky ako vymenený: vôbec neskúšal a všetkým lenivcom vysvetlil násobenie zlomkov ešte raz. Maťo Hruška zas pozorne počúval, až sa začalo v triede šepkať, že je určite chorý.
Keď sa skončilo vyučovanie, starý učiteľ matematiky a Maťo Hruška sa nenápadne obšmietali okolo školskej brány, ale nosa tam nebolo.
Možno sa pobral za svojím klaunom a možno ho našiel školníkov Raf. Veď aj psi môžu snívať, či nie? |
|
| Názory čtenářů |
19.01.2011 21:13
 Haber   
|
ako vždy * krásná próza pre deti * citlivá * nežná * a veselá * |
20.01.2011 09:48
 miirdas
|
po dlouhé době jsem mohl něco číst s naprosto infantilním úsměvem na tváři |
20.01.2011 17:57
 baucis
|
Ďakujem, ste zlatí! Asi by sme mali po vreckách nosiť zázračné nosy. To by bolo, čo? |
20.01.2011 17:59
 josefk
|
možno si zašli spolu zafajčiť :)) |
20.01.2011 19:32
 slunečnice
|
***
|
21.01.2011 00:51
vonkw
|
**** |
21.01.2011 10:06
sokrates
|
mňam |
21.01.2011 16:42
 adammi
|
Vraj je dnes deň úsmevu, a ty si mi ho tu vyčarovala, ďakujem. |
22.01.2011 20:46
 Janina Magali
|
...skvělé:)) |
24.01.2011 15:22
guy
|
bezva :-) |
20.03.2011 22:33
Burlev
|
bať...
jestli takové povídačky říkáš dětem..
- ani se nedivím, že se na tebe těší.. ;)
..a v konečném důsledku, ty na ně... :) |
21.03.2011 17:14
baucis
|
Všetkým ďakujem :)) |
Přidat názor ...nápověda k hodnocení  |
|---|
(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)
|