Génius v bielom saku s roztečenou maskarou a príliš lesklou tvárou
prednáša s priopitým výrazom varietného umelca niečo o tom, že už nikdy nebude lepšie. NIKDY! Stačí len stratiť posledné zvyšky rozumu a ste bez rumu a bez cigariet a bez piva, ale tak zdraví, že zomrieť v stopäťdesiati bude celkom hriech voči vlastnému telu; a strecha nad hlavou pomaly horí žltým plameňom; červené zvyšky rozpálených tehál lietajú voľne nad mojou hlavou a čvirikajú, štebocú; ach, tak neznesiteľne revú smerujúc k najbližšiemu stromu v aleji, ešte včera to bola breza, dnes tuším topoľ ohýba kovovú konštrukciu zábradlia na ktorom sedávajú rozvedené paničky popiskujúce na svoje ratolesti, márne dúfajúc, že piesok raz skutočne vyletí a už nikdy nespadne ; a stromoradie sa ľaká a beží, beží a sneh leží pod posteľou na prístavnom moste; i babička vždy hovorila, že poriadok musí za každú cenu byť, i keby pierko za plotom ležalo. Génius si práve vyzliekol sako a s aritmetickou presnosťou predvádza elegantné kružnice na ľadovom povrchu opálenej krásky s úsmevom cez pol hlavy - niečo vrások, niečo silikónu, bude zrejme výdatný obed, strelec so vzduchovkou mieri presne do prostriedku; míňa, však tiché kvílenie preniká cez kapiláry kože až do siete žíl a tepien a svaly bežia na plné obrátky kyslíkového deficitu, dych sa pení; dnešné vstávanie bude zrejme seriál. |