| ako celý svet |
|---|
|
Po dome hral klezmer. Takmer som ho naberal lyžicou, bol hustý ako kaša a plazil sa pri zemi z jednej izby do druhej. Páčilo sa mi to. Pozeral som z okna na záhradu umývajúcu sa v snovej hmle. Bola to moja hmla. Bola všade ako mlieko a ja som mal pocit, že som sa vlastne nikdy nezobudil. Bola to moja hmla a moja záhrada, moje ráno. Všetko bolo na svojom mieste.
Pri vchode do obchodu na mňa mával bezdomovec s máničkou na ruke, ale nedostal ani korunu. Všetko bolo akési vláčne. Ľudia pomalí, ja ešte teplý po posteli a voňavý po jahodách. Nemal som chuť sa usmievať. Neusmieval som sa. Chladný vzduch a rozbité dlaždice, dôchodcovia kam sa pozrieš. Klasika. Absolútny sen.
Absolútna hodnota sna.
Cestou domov som presne o tom premýšľal. Koľko asi váži sen?
Doma raňajky, čaj miesto mlieka, mamin úsmev na pokrčenej tvári. Mám rád tieto udusené časti dní, kým naozaj začneš žiť. Rána sú ako divadelná skúška, môžeš sa obliecť hoc aj do vône a stále si kráľom. Balím sa do štyroch vrstiev. Pre radosť.
Prezerám sa v zrkadle a ako pomaranč lúpem jednu za druhou.
Zamknúť a pustiť sprchu. Teplú na choré telo. Froté uterák a holiaci strojček. Nikdy som nebol tak ľahký. Ako slová vo vetre, každá časť je iným smerom. Mama kričí. Nepočujem. Neodpovedám. Koľko asi váži sen? Púšťam strojček z rúk. Padá na zem jemným zvukom pomletého obilia. Klezmer. Mama búcha na dvere, no ja som tak ľahký... Nedokážem otvoriť. Krik. Svoje najľahšie telo skladám na hmlový baldachýn. Vošli do môjho rána. Otec mi dýcha do úst, trasú sa mi ruky. Ďalší záchvat. Nikdy som nebol tak ľahký. Mama plače, hystericky plače, trasie so mnou, no nedotýka sa ma.
Vôbec to nie je biele.
Vidím oveľa viac, ako kedykoľvek predtým. Svieti slnko a prší stále jasnejšie. Vidím mamu a oca, záhradu za domom, každú jednu spomienku z detstva. Teplo. Vidím všetko a cítim. Som to ja. Svietim a prším. Snežím. Rastiem, napínam sa, meliem, fúkam ľuďom do tváre. Usmievam sa, bolím, trápim, vadím láskam.
A čas odteká, kým odtečie úplne. Som všetkým. Len teraz.
Usmievam sa.
Koľko asi váži duša?
|
|
| Epilog |
|
RIP
Ján Malík
1988 - 2008 |
|
Počet úprav: 13, naposledy upravil(a) 'elbereth', 15.11.2008 15:05.
| Názory čtenářů |
11.11.2008 12:26
 Zarathustra  
|
super! |
11.11.2008 12:41
Mario Czerney
|
Koľko asi váži duša?
Kolik jsme schopní unést? |
11.11.2008 16:55
tinjad_errada
|
30 km věnčitých tepen s jedním skipasem
|
11.11.2008 16:56
 adammi
|
Až to mrazí...* |
11.11.2008 20:45
Sany
|
zamyslená |
Přidat názor ...nápověda k hodnocení  |
|---|
(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)
|