...Paľba slov vstupuje do bezvedomia... Páni hľadajú tú symbolickú večeru Po boku ktorej nenáhlivo zjedia noc Plnú citov, čo začne neurčito Povie čas im až Po Dohviezdení Prichádza ďakovanie dotykom Po ebenovom nábytku sa kĺžu zvláštne pary Popretkávané farbami dúhy Prosiace gerbery vo vázach Prepnite hlasy, slzy vsiaknite ?Prečo chradnúť zabudnutí v temnici? Pre iné postele Plačú jediní všetci spolu Pražia krásu so strašným hnevom Plameňmi zrážajú do otroctva Priemeňajú milovanie na muky Prepisujú novely na ich prsia Poklony ňadrám unášajú Prerývane oddeľujú najhla/v/snejšie pasáže Počúvať povzdychy je bolesť Pretože rany sa zlievajú do jednej |