už je naša láska iná, občas obeť Ábelova, z času na čas hlas Kaina sa v kútiku srdca schová.
Tlejúcou zápalkou zažínam sviečku vo vetre...
Tvoje pohľady spustli keď už nejde o dieťa, tma v tvojom vnútri bráni mi vidieť ťa.
A Boh povedal:buď svetlo. Tak buď! Nevrav nie, aby nás ešte občas stretlo to čarovné lásky brieždenie.
Tlejúcou zápalkou zažínam sviečku vo vetre...
|