Dílo #33918
Autor:toomey
Druh: Tvorba
Kategorie:Poezie/Miniatura
Zóna:Jasoň
Datum publikace:05.12.2006 21:07
Počet návštěv:1504
Počet názorů:11
Hodnocení:7 2 1
Patří do archívu:<Soukromý> miirdas: líbivé

Prolog
 
Pohyblivé dni
Rozbité zrkadlo je obloha
nad nami, vtáci krúžia
bez pípnutia
lebo keď sa rozsype
až vtedy nebude konca
črepinám a zobákom
do našej kože vrasteným
navždy - ostnaté mlčanie
po každej vete -
cez praskliny uprene
vidím ťa čiernobielo,
(bielej je viac)
detaily tvojej tváre
pohyblivým prstom
si opakujem,

nežnie zore.
Epilog
 

Počet úprav: 1, naposledy upravil(a) 'toomey', 05.12.2006 21:37.

Názory čtenářů
05.12.2006 21:09
fougeres
potěšila
05.12.2006 21:12
Dominika
dobře:)*
05.12.2006 21:55
miirdas
když čtu
tak vidím
v obraze
ch*
05.12.2006 22:18
Lucija
Keď sa človek prestane pozerať cez zrkadlo, znamená to 7 rokov šťastia?
06.12.2006 10:34
Shari
tá vec je skvelá
ale záverom ma dorazilo
toto :

Lucija napsal(a):
Keď sa človek prestane pozerať cez zrkadlo, znamená to 7 rokov šťastia?
06.12.2006 12:46
Jakubisko
Nějak se v ní nevyznám...
06.12.2006 19:02
toomey
Lucija: to neviem, ja sa pozeram aj cez prasknute.
Shari: preco ta to dorazilo? Prosim vysvetli.
Jakubisko: Chapem.
06.12.2006 19:40
kuřecí hovínko
fajn
07.12.2006 09:35
Shari
pretože je to pomerne jednoduchá myšlinka
ktorú stojí za to riešiť
ale nikdy ju neporiešiš
07.12.2006 20:34
Bix
19.12.2006 15:37
Haber
*

Přidat názor        ...nápověda k hodnocení
Avízo:
Anonym neuděluje tipy Skrytý názor

(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)