co to je ,co sa to deje?
v ktorom to svete ja zijem?
zijem v svete co nieje?
a ci trapim sa,
a aj tak sa smejem?
 
co chcem a kam idem?
preco sa to stale pytat?
alebo mal by som do hlbyn ist?
pytam sa preto,
lebo rozhovor s bohom chcem mat.
 
jem a pijem,
modlim sa a aj tak padam,
v sne zijem
a pravdu hladam.
 
pravdu som uz nasiel
a stale dalej hladam,
pravda je ,ze aj keby som na vrchol vysiel
aj tak sa stracam.
 
nasiel som ju a nedrzim sa jej,
alebo je to nieco ine?
co ma to tlaci a taha?
co je to, co hladam?
 
raz som hore, raz som dole,
viem ze nie JA je vitaz,
a to je to minove pole,
po ktorom kracam.

to slovicko "JA" ma nici,
to ego som nechal prehovorit zas,
moja dusa zufalo krici,
zabi ho, zabi ho,
caka kedy uz zhasne jas.
 
chod, kracaj a zabi ho.
a co ak nie?
a co ak ja chcem byt stastny?
ved co je na tom zle?
 
stastie zase hladas,
zase zlou cestou kracas,
nepocujes moje slzy padat
a kricis zabit.
 
musi byt cesta v strede,
nemoze byt vsetko blede,
aj kvietok vonia a krasou je
a pod nim seda zem a tma.
 
co je to za tym usmevom,
smutok ci tuzba?
vratit sa mam znova za dectvom,
kde usmev nepotreboval slova?
 
bezi po trave, zajac plachy,
zije si stastne,o zivot zapasi,
ma vsetko a je mozno stastny,
ale dusu nema ale aj tak krasny.
 
kvetov plny strom,
bar pre vcely,
dar pre oci
co vidia svet cely.
 
nie, nie, nieco mi nesedi,
co mi to chces povedat?
s cim vlastne mam zapasit,
s kym to vlastne bojovat mam?
 
v otazke je aj odpoved,
ako vzdy pytam sa co JA,
a tou odpovedou je,
vzdaj sa mu a zahod ho do uzadia.
 
prestan zivit svoje ego,
prestat zit vo svojom sne,
chod von a zi zivot preto,
lebo neda sa zit v tme.
 
pytaj a pros, klakni a plac,
nevracaj sa spat,ale nezabudaj,
co vsetko vdaka nemu mas
a dakuj za vse co ti dal.
 
preco chces odist?
pred kym sa chces skryt?
preco sam seba v hlave nosim?
mozno preto,
lebo pred nim masku nemozno nasadit.
 
co je to co chcem najst?
znova som kde som zacal
a odpoved sa snazim mat
a stale nic ,ako spinave prasa
co v perlach sa vala.
 
ano tam je odpoved!
pokora a
strach z boha chyba mi,
aj ked toho sa bojim,
ze som clovek,
a za chyby platit musim.
 
ze dusu dostal som,
ze hlupy som,
aj ked utiect chcem,
ale prilis mala je tato zem.
 
chcem utekat,ale neviem kam
chcem letiet ,ale neviem ako
prec s tym, uz nechcem byt sam,
ako si ty na krizi zomieral strachom.
 
nechcem ta zlostit,
nechcem, ale neviem ako,
chcem ta v srdci nosit
a volat ta bratom.
 
on mi nieco stale krici,
stale ma prehovara,
a preto to strasne boli,
lebo som to ja sam.
 
zmenil som miesta,
utiect som chcel prec,
ale teraz uz isto viem,
pred laskou neuteciem.
 
mozem si nahovarat, ze ju mam,
potom to len viac boli,
ked pravdu spoznavam,na ostrove v dalekom mori,
kde sa aj tak neskryjem.
 
kniha lezi,voda odchadza,
cas bezi vratit sa neda,
chyby neopravis, cas nevratis
a znova zacat, to sa bojis.
 
strach z diabla co brese,
to je smiesne, lebo strach pravy,
to je ten z ktoreho sa smejes,
a laskou tou,laskou co nieje,
laskou k diablovy
svet zabijas.
 
neviem ako a ani s kym,
poznam a nemam slov,
ako sa ubranit sam proti sebe,
a preco si zabil prorokov?
 
nieje stastie tu na zemi?
potom naco si stvoril zem a nas?
len preto aby sme o nebi snivali?
a nechal si ducha a povedal si vratim sa zas?
 
dokedy a na co vlastne?
preco nie teraz?
preco az ked opona zpadne a svetlo zhasne?
objavi sa svetlo v nas?
 
vratit sa nemozem
a co bude alebo nebude neviem,
do pekla! kam kracat smiem,
ked zmenit moze ma,
len dieta co usmeje sa.
 
nasiel som pravdu a mal som strach,
mam vieru a aj vieru co hlupou je,
mal som mudrost a zmenila sa na pusty prach,
zakryla krasu
a strach zabil vieru.
 
obleceny som s hanbou v ociach,
hanbym sa nahym byt,
s hlupostou a nesmelostou
zase sa chcem skryt.
 
prec! a predsa len nie,
nerozhodnost so mnou kraca,
neviem co to dnes so mnou je,
chcem!ale neviem ako byt slobodne vtaca.
 
lietat a nebat sa vysok,
vidiet co zo zeme nevidno,
nechat sa vetrom unasat
a zabudnut predstavu o bohu co nezije.
 
zivy nech sa mi zjavi,
nech do srdca mi pride,
nech citim teplo co hori
a vidim co vo mne je.
 
nechcem vidiet krasu vonkajska,
ale bojim sa dnu ist,
lebo viem aka spina vnutry sa skryva
a slzy mi stekaju po lici.
 
prepac ,ze take nic sa s tebou bavi,
ze s nim stracas cas,
prepac ,ze nerobim to pre co si ma stvoril,
ze zabijam znova a znova,
zas a zas.
 
ty odpustas a ja dakujem,
otocim stranku a spinim dalsiu,
ty trpis ,lebo trpim ja,
a diabol sa len smeje a mysli si,
ved aj tak ho dostanem.
 
dusa a telo,
tak spolu a tak proti sebe,
to ako nebo a peklo,
boj dlhy a tazky je.
 
ved si to uz povedal,
ze v utrpeni zivot a laska je,
potom si svojho syna dal
a bol si pri nom ked zomieral.
 
plakal si ako ja teraz,
ze pre chvylku mojho stastia,
pre moj vecny zivot raz,
pozeral si ako ti syna biju a mlatia,
aby si nebo s peklom spojil zas
a slzy na smiech premenil.