Názory |
07.11.2006 12:23
toomey
|
Wikipedia/Encyclopedia:
HISTORY
An early usage of the term appears in 1915 in the anonymous preface to the first Imagist anthology. The main author of this preface was Richard Aldington. The preface states: "We do not insist upon 'free-verse' as the only method of writing poetry. We fight for it as for a principle of liberty."
The ideal of the early practitioners of free verse was well described by Ezra Pound, who wrote: "As regarding rhythm: to compose in the sequence of the musical phrase, not in sequence of a metronome." D. H. Lawrence wrote that Whitman "pruned away his clichés — perhaps his clichés of rhythm as well as of phrase" and that all one could do with free verse was "get rid of the stereotyped movements and the old hackneyed associations of sound and sense".[2]
Some poets have explained that free verse, despite its freedom, must still display some elements of form. Pound's friend T. S. Eliot wrote: "No verse is free for the man who wants to do a good job."[3] Donald Hall goes as far as to say that "the form of free verse is as binding and as liberating as the form of a rondeau."[4]
Some poets think free verse too limiting. In 1922 Robert Bridges voiced his reservations in the essay 'Humdrum and Harum-Scarum.' Robert Frost later remarked that writing free verse was like "playing tennis without a net".
PRECURSORS
As the name vers libre suggests, this technique of using more irregular cadences is often said to derive from the practices of 19th century French poets like Gustave Kahn. However, in English it can be traced back at least as far as the King James Bible. Walt Whitman, who based his verse approach on the Bible, was the major precursor for modern poets writing free verse, though they were reluctant to acknowledge his influence.
Many poets of the Victorian era experimented with form. Christina Rossetti, Coventry Patmore, and T. E. Brown all wrote examples of unpatterned rhymed verse. Matthew Arnold's poem Philomela contains some rhyme but is very free. Poems such as W. E. Henley's 'Discharged' (from his In Hospital sequence), and Robert Louis Stevenson's poems 'The Light-Keeper' and 'The Cruel Mistress' could be counted early examples of free verse.[5]
In France, it was occasionaly used by symbolist Arthur Rimbaud. In the Netherlands, tachtiger (i.e. member of 1880s generation of innovative poets) Frederik van Eeden also employed the form at least once (in his poem Waterlelie ["water lily"]). |
07.11.2006 14:08
Lucija
|
Ten Rimbaud sa mi celkom hodi, vdaka :)
Inak, Wikipedia napadla aj mne, akurat ze som nevedela, ci hladat volne verse ci volne rytmy - vysvetli mi niekto rozdiel? |
07.11.2006 14:42
Wopi
|
volné verše |
07.11.2006 14:42
Wopi
|
mimochodem - nerýmovaná byla mnohem dřív než rýmovaná |
07.11.2006 15:54
d.e
|
Wopi napsal(a): mimochodem - nerýmovaná byla mnohem dřív než rýmovaná ano ano....tak tu davam wopimu na pravdu....:)))
pretoze najskor sa pisali kratke "nerymovane" pribehy... |
07.11.2006 15:57
Lucija
|
Boli povazovane za poeziu? |
07.11.2006 16:04
Wopi
|
Latinská poezie byla na jiném principu. To jistě znáš ze školy. |
07.11.2006 16:09
Lucija
|
Preco sa potom neslo podla prikladu Rima? |
07.11.2006 16:25
d.e
|
Lucija napsal(a): Preco sa potom neslo podla prikladu Rima? a preco by sa malo....:)) |
07.11.2006 16:33
Lucija
|
Tak oni boli velky vzor pre vsetko, v podstate su nositelmi europskej kultury, prto ma prekvapuje, ze ich nenapodobnovali aj v tomto. |
07.11.2006 16:56
Wopi
|
Ale jo. Snažili se napodobovat, jenže stavět poezii na pravidelných rytmických obrazcích se v jiných jazycích neukázalo jako příliš šťastné. |
07.11.2006 21:53
Trottel
|
Podle mě to záleželo na jazyku a na kultuře...Latinská poezie je super v originále pro ty, co jsou to aspoň schopní přečíst když už ne pochopit ;-) a přeložit věrně se prostě nedá.
A většina neevropský starší poezie byla taky nerýmovaná. |
07.11.2006 22:39
Lucija
|
Nemáte nejaké príklady na európske staršie nerýmované poézie? Už mi ani nejde o referát (to som sa oddialila dosť), len ma to zaujíma. Dostala som sa dávnejšie k islandskej tvorbe - ľudové piesne a básne - marí sa mi, že tam bola úvodná báseň v originále a rozhodne sa nerýmovala. Tiež som za nápad, že v poézii dlho šlo skôr o rytmus.By ma zaujímalo, ako sa ľudia dostali k myšlienke rýmovať verše. Jednoduchšie ako dodržiavať rytmus?
A ozaj - počul niekto o gestickej technike? Prispôsobovanie reči gestám (uhm, neviem, ako je vhodný preklad nemeckého Gestus) a gestické rytmizovanie. Pán Brecht si napríklad všímal ako rytmizujú a čo zdôrazňujú kameloti predávajúci večerníky: "TÉXT na operu Fra-TEL-la, ktorú dnes večer budú vy-SIE-lať v RÓZ-hla-SÉ!" No a potom to využil vo svojej poézii vraj :) |
08.11.2006 12:54
Albireo
|
Veškerá antická poezie byla nerýmovaná, i když byla psána vázaným veršem. Šlo o verš časoměrný, kde nositelem rytmu není pravidelné střídání přízvučných a nepřízvučných slabik (jako v nynějším českém vázaném verši), ale slabik krátkých a dlouhých. V češtině (a ostatních slovanských jazycích) se časomíra ukázala být nehezkou a byla nahrazena rytmem přízvuků. Zcela volně je psána třeba slavná Píseň písní. Bez rýmu, i když s pravidelným rytmem, jsou psány třeba staré francouzské eposy (Píseň o Rolandovi). Starogermánská poezie místo rýmu jako ozdobu používala aliteraci (první dvě slova ve verši začínají stejnou hláskou), jak to krásně paroduje film Zlaté časy ve Spessartu. Myslím, že hlavním smyslem vázaných forem (včetně rýmů) bylo napomoci paměti - v dávných dobách byla většina básníků negramotná a díla se šířila ústním podáním. |
08.11.2006 13:13
Lucija
|
To znamená, že starí Rimania mali lepšiu pamäť a vystačili si bez fintičiek? :)
Znamená to, že niektoré jazyky sú vhodnejšie (nenapíšem poetickejšie) na rytmickú poéziu, iné na voľnejšiu, podľa charaktera jazyka? Zvláštne, ako sa niekedy bazíruje na rytme a pritom vôbec nemusí ísť o závadu. Alebo je to v "slovanskej" poézii nutnosť?
Práve nedávno sa tu objavila báseň od Hany, ktorej bol vyčítaný rytmus - podľa mňa tam rytmus bol, akurát nie typický ta-ta-tá. Ako má vyzerať podporenie obsahu formou, keď napríklad ja som jambami uspávaná a potom sa na obsah nemôžem koncentrovať vôbec? |
08.11.2006 13:39
Albireo
|
Pro ně tou fintičkou byl právě pravidelný časoměrný verš. A v patřičné době se zrodil přízvučný rytmus i v neslovanských jazycích, třeba Shakespearovy sonety mají rytmus perfektní. Nebo Heineho Lorelei. Já jsem to trochu zjednodušil. Český verš je sylabotonický - klasické verše mají stejný počet slabik s pravidelným střídáním přízvučných a nepřízvučných. V jiných jazycích se používá i verš sylabický (stejný počet slabik bez ohledu na přízvuky) nebo tonický (stejný počet přízvuků bez ohledu na celkový počet slabik). Bližší detaily viz třeba Hrabák: Úvod do teorie verše. Rytmus ta-ta-tá pochází také z antické poezie, říká se mu anapest. V češtině je velmi řídký. Existuje i amfibrach ta-tá-ta, častý je v anglických limericích. |
08.11.2006 13:46
Lucija
|
Áno, viem, čo je anapest, tým ta-ta-tá som skôr chcela vyjadriť nudnú monotónnosť rytmu založeného na práve prízvučných a neprízvučných slabikách, ktoré človeka uvedú do tranzu (hádam som teraz neurazila klasikov). Sama sem-tam snahu o pravidelný rytmus mám (veď som vcelku fascinovaná ľudovou tvorbou), ale nelpím na ňom a o to radšej som, keď ma niekto prekvapí nečakanými rytmami. S takýchto názorov potom vznikla nerýmovaná poézia alebo som to zjednodušila už úplne? :) |
08.11.2006 17:05
Albireo
|
Právě že nerýmovaná poezie vznikla DŘÍV než rýmovaná, a to o více než 1000 let. Spíš až novodobý volný verš vznikl z pocitu, že formální schéma tvorbu svazuje a (u mnoha autorů) dává přednost formě před obsahem. |
08.11.2006 17:10
Lucija
|
Opať som sa zle vyjadrila - mala som mysli skutočne vznik novodobej nerýmovanej poézii. Ináč vďaka, že aspoň niekto sa tu vyjadruje :) |
08.11.2006 17:27
Albireo
|
Na to, myslím, docela dobře odpovídá ta v prvním názoru citované Wikipedie. |