Bludisko starých uličiek
Steny vyčítajú mi svoj prach
Ruky bezdomovca prosia o život
A z jeho očí kričí strach
Nenechaj ma zomrieť, princezná
Som človek, nie besné zviera
Vráskavé líce mokria slzy
Srdce mi ťažký kameň zviera
Nevládne bojuje s bolesťou
Smrť prečesáva jeho vlasy
Z tela chudáka uniká teplo
A pohľad naňho začína mraziť
On zohrieva sa však rukou smrti
Tak nechutne sa mu vtiera
Na tvári modrý úsmev
Ona sa smeje, on umiera
Odchádza ďalšie utrpenie
A v mojej duši zostáva diera
Len v snoch ma máta tichý hlas –
Princezná, som človek, nie besné zviera…
|
|
Dash 
Humble 