Raz tak prídem z mesta domov
a topánka vraví so mnou.
Snáď ja blúznim, o čo ide,
vraj sa cíti ako v plyne.

V akom plyne, prosím pekne,
potím sa, tak trošku mäknem.
Ale žiadny smrad necítim,
tak ideš mi tu do riti!

Topánka však krúti hlavou,
ovieva sa šnúrkou malou.
Choď sa ty len osprchovať,
smrdí, smrdí ti tá noha.

Tak sa myjem, riadne mydlím,
krvopotne nohy čistím.
Čo už, mám len tieto jedny,
ostatné mi myši zjedli.

A tak vyskočím, obujem,
topánka sa zas sťažuje.
Neskoro si si nohy myl,
už dávno smrdím ako riť...