Znovu stará básnička, ktorá jediná mi znie stále akosi...dokonale. Možno, že som sa v nej zobrazil taký, aký som. 

Ak sa ti aj pošťastí,
Otráviť toho pravého,
Ak sa ti to naozaj podarí,
Bez stopy a aj pochovať ho,
Tie spomienky budú stále v tebe.
A preto, že všetky sú nemé,
Nič nepovedia, len budú hľadieť,
Ty budeš preto kričať a blaznieť,
Nedostaneš ich už zo seba von,
Už nebude tak dobre ako po starom.