Neviditeľné rezy

rozkúskovali svet

cez preplnené hrdlá riek

vytekajú vsiaknuté slzy

nazad na povrch

topia ničia odplavujú

bezmocné chradnúce

ľudské trosky

ktosi za rohom zatína päste

pevným stisnutím prstov

dáva najavo svoju spupnosť

napriahne sa a čaká

odhodlaný bojovať

s neviditeľným

zo žumpy vytryskne voda

ktorá mu zakryje pohľad

následne ho vietor

odhodí priamo do ohnivej náruče

bráni sa udiera

najskôr do spánku

neskôr do tváre

horúceho netvora

oslepený tmou kapituluje

z rúk sa valí dym

biely štipľavý

meniaci mäso

na popol

padá do rúk

rozvášnenej zeme

ktorá ho schytí a vtiahne

hlbšie do srdca

kde ho jemným pohladením

premení

na prázdnu

spomienku