Všetky horizonty sú moje, hoci lietam s nohami vrastenými do jediného bodu. Dvojhlasne plávam od steny k stene a na kovy v mojom tele sú slabé všetky magnety. Šípy ladia domodra bez jedinej stopy. Denne ich posielam ako zrýchlenú batožinu svojich právd na miesta tisíckrát ohmatané. Smejem sa tak trojrozmerne, že si zajtra oprášim všetku hrdzu z viečok.
Až teraz som si všimla, že v predchádzajúcom texte so chybne napísala slovo: namiesto "reakciu" som pustila do éteru "rekciu". Zľakla som sa, aby si to niekto nevysvetlil ako "erekciu". Takže uvádzam na pravú mieru :))