Ľahké
priehrštia odrazov –

zabárajú sa do zlatého masla ako plachetnica
napnutá pred vracaním
a tíšením šumenia nedočkavých slov
vietor, vánok, bezvetrie –

takto sa objavuje roztrasenosť
a impresívne prímesi ortuti
sťažujú vodu, keď je príliš jasno
(takúto pečeň filtrujem)

stromy nad vodou neprezradia hĺbku
brehy sú pevné –

kameň hodený do vody je len jeden
ale kruhy pokračujú
lacno ako bombastické prirovnanie
k nárazovej vlne čiernych oviec –

ostáva voda
a ďalší kameň na dne