Muž sedel na lavičke v parku
a rozmýšľal, kedy bol v živote
naozaj šťastný.
Videl ženy s kočiarmi
oblepenými štrbavými úsmevmi,
ženy s kruhmi pod očami po tri päťdesiat,
videl muža zhadzujúceho si z ramena
holubí pozdrav
a dievčatká hrajúce sa na škôlku
/víťazka brala stovku/.
Očami prešiel po bilboarde,
ktorý hlásal, že šampanské tečie potokom,
lebo život celebrít je už raz taký,
a zachvátila ho panika.
Zrazu nevedel, ktorý okamih
v živote bol ten jeho.
Bol by tam sedel do večera,
keby mu na podnebie nesadla chuť
internátneho chleba
vypraženého na požičanej masti
na izbe 512, kde bývali šiesti.
Spokojne sa usmial,
holubom rozlámal suchý rožok
a odchádzal s pocitom,
že už nesmie zabudnúť
na nič dôležité.