| Fialové jablká / 18 |
|---|
Sova plní želania len taký fukot
Dnes sa Klára akosi záhadne vyparila. Hľadala som ju v jedálni, no pri okienku mi povedali, že dnes tu tá šalátová už bola. Možno musela odísť narýchlo za svojou babkou. A čo ak jej prišli rodičia? Slnko svietilo, bol krásny deň, v škole ma nikto existenčne neohrozil /ak nerátam šialenú Peroxidku, ktorá nás preháňala po ihrisku a nútila nás skákať do výšky na známku/, a tak som išla domov sama. Keď som z visutého mosta pozorovala v rieke ryby, prekvapilo ma, ako organizovane plávajú. Ako je to možné? Hľadela som pozorne, či zbadám nejakú ich šéfku alebo čo to je, ale vôbec nič. Žiadna ryba neplávala vpredu, všetky sa pohybovali rovnako ako na baterky. Pripomínali mi jednu reklamu v telke. Som rada, že rieka je priezračná. Cukrovar do nej kedysi vypúšťal čosi smradľavé, boli toho vtedy plné noviny. Potom cukrovar zatvorili, smradľavé svinstvo zmizlo, voda sa vyčistila a pribudli nezamestnaní. Na prvý pohľad v meste nie je bohvieako tých nezamestnaných vidieť, ale keď venčím našu Xaru skoro ráno a všade je ešte tma, svietia len niektoré okná. Večer svietia skoro všetky. Podľa toho by sa dalo normálne orientovať, nie? Minule som našim povedala, že aj my žiaci by sme mohli byť nezamestnaní. Ráno by sme nemuseli vstávať do školy a učili by sme sa na diaľku. No to by tak vyzeralo, poklopkala si po čele moja profesijne zaťažená mama /výraz profesijne zaťažená vymyslel ocko, lebo ona ho vždy poučuje. Mama niekedy fakt lezie na nervy viac ako babka/. Chcela som ešte trochu snívať o tom, aké by to bolo, keby boli aj žiaci nezamestnaní, ale to, čo som uvidela na Hlavnej ulici, mi vyrazilo dych! Moja babka v cukrárni s obrovským zákuskom ako konská hlava si blažene popíja kávu, malíček elegantne zdvihnutý ako vždy. Ale nepopíja obyčajnú kávu, ale kávu so šľahačkou! Zrazu sa mi vybavili jej slová, keď ma asi pred mesiacom vzdelávala, ako treba racionálne chudnúť: Všimni si, čo pijem. Obyčajnú kávu bez cukru a bez smotany! To je krok číslo jeden. Som zvedavá, čo za krok si vymyslí dnes. Vošla som do cukrárne.
– Ahoj, babi!
Babka sa na mňa vyjavene díva a v ruke drží šálku s kávou, na ktorej sa ešte jemne chveje šľahačkový kopček.
– To nie je tak, ako si myslíš! – vracajú sa babke slová, keď pár ráz preglgla nasucho.
– Neviem, čo si mám myslieť. Tlačíš mi do hlavy Mira Veselého a jeho diétu, pcháš mi do suchých cereálnych rožkov šalátový list a ty si tu hýriš! To nie je spravodlivé.
– Petruška, ja ti to potom vysvetlím.
– Babi, čo je s tebou? Veď si daj zákusok, keď máš naň chuť! Mne nemusíš nič vysvetľovať, – hrala som sa na trochu urazenú.
– Petra. Ja tu niekoho čakám. Doma ti to všetko poviem, dobre? Teraz už choď.
– Koho čakáš?
– Petra, padaj! – babka mení tón a vidím, že by ma najradšej vystrelila treťou kozmickou z cukrárne von.
– Tak teda doma, – vtiahla som krk medzi ramená a so zdvihnutým obočím som vyplávala z nebezpečnej zóny. Keď som už-už zahýnala za roh, obzrela som sa a zbadala som, že do cukrárne vošiel ujo Sádecký. Tak je to teda! Moja babka a ujo Sádecký! Zrazu mi prišlo babky ľúto. Veď by som sa vlastne mala tešiť. Spomínam si, ako plakávala každý deň za dedkom, až sme z toho boli všetci na nervy. Asi je to dobre tak, ako je. Som zvedavá, čo mi doma povie.
Babka prišla asi o dve hodiny. Rýchlo som sa vrhla na učebnicu fyziky, aby videla, aká som poriadna. O chvíľu sa odchýlili dvere na mojej izbe, babka do nich strčila hlavu a povedala:
– Aby si vedela, tá sova je čarovná!
– Prosím?
– Vravím, že tvoja sova čaruje len taký fukot, – vošla babka do izby a posadila sa na moju posteľ. – Čo si nepamätáš, že minule si mi ju na chvíľu dala do ruky a ja som si niečo tajné zaželala akože ju otestujem?
– Tým želaním bol asi ujo Sádecký, čo?
– No Petra! Vlastne áno... Ty si ho videla, však?
– Mhm.
– Vieš, je mi s ním veselo. Je to dobrý človek a má úplne opačný problém ako ja. Všimla si si, aký je štíhly? Ten zákusok bol pre neho. Celý ho zjedol a na môj dušu vstal od stola ešte chudší, ako keď prišiel! Ja také niečo nikdy nepochopím! Keby som tú horu cukru zjedla ja, hneď zajtra budem mať naspäť všetky kilá, čo som už zhodila.
– A čo tá šľahačka na káve?
– Prvá za posledné dva týždne! A káva bola bez cukru.
– Babi, veď ja nič. Ja ti toho uja Sádeckého prajem.
Babka ma objala ako v starodávnom filme, a ja som sa cítila ako v bavlne.
|
|
Přidat názor ...nápověda k hodnocení  |
|---|
(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)
|
2
6
patafyzik 
Montrealer 
malékulatékolečko 
sokrates 
adammi 
baucis 
josefk