ako veľmi asi
miluješ tú literatúru
ktorú vytváram
TY si tá hlavná postava
tak trocha mimo tento svet (snovo?)
a tvoje výdychy meniace sa na srieň
na mojej čiapke a
na plátne toho prístrešku
kam sme sa uchýlili na pár hodín..
"ukážem ti raka?" nie, ďakujem
toho som už prežila - umŕtvila
vo svojich spomienkach
svoju vlastnú matku, ktorá odišla
-úplne nečakane-
som ostala sama
nevymažeš to svojím spätkovaním
sme vpísané do toho textu
ako jedna v druhej
uložené v kóde
ktorý rozlúštime iba my
"mňa sa nezbavíš" --
a namiesto rúžu
LANÍ LOJ |
|
