Keď ma dobehnú dávno zabudnuté úroky, vybavím si farbu detskej radosti: modrá. Vtedy začínam veriť, že zem je guľatá, no stále som nepripravená na zásahy obyčajných piatkov povrchnej doby, na vyplazený Juvenalov jazyk: chlieb a hry, vážení, chlieb a hry... |