Prolog |
|
noci sú dlhé a kruté |
pod večernou lampou stál tam sám
pozeral na ňu pridlho
zažmurkala
...
potom ju vzal za ruku a ona
skúmala každú krivku na zemi
si minulá - zašepkal hlasy jej pomaly odišli z hlavy
utečiem ti
máš vanilkové vlasy
a tak ho nechala aby ich ochutnal
a vravela, na nebi dnes nie sú hviezdy a o minútu bude pršať
ulica potom voňala po lese ona po vanilke |
|
Epilog |
|
Přidat názor ...nápověda k hodnocení  |
(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)
|