Indiánska škola

- Dnes Filip nepríde? - spýtal sa ma na druhý deň dedko.

- Nie. Dnes rozmýšľame, - zamrmlala som.

- Ešte stále? A ja som si myslel, že mi pomôžeš. Vieš, každá indiánska osada má školu, aby Indiáni neboli úplne hlúpi. Aj ja by som chcel na dvore urobiť takú školu, ale sám to ešte celkom dobre neviem.

- Dobre teda. Ale ja budem hlavná učiteľka a ty iba taký pomocný. Budeš učiť dymovú abecedu. Belkovi by si potom mohol dávať dymové rozkazy.

Dedko sa tešil, že bude vyučovať práve dymovú abecedu, lebo jeho fajka odpočívala iba vtedy, keď spal. Indiánsku školu sme mali na dvore pod kuchynským oknom, lebo babka bola inšpektorom a musela na všetko dobre vidieť.

Najposlušnejším žiakom bol Belko. Ticho sedel, hlavu mal na predných labkách a vyplazoval jazyk. Ešte neviem, ale vyplazovať jazyk sa asi v škole nesmie. Zuza, Dora a Kata stále odbehovali a desiatovali. Zrnká mali po celom dvore. A kvokali a kvokali. Kohút Bobo sa tváril, že už všetko vie. Veď mal pierka na indiánskom toteme! Kikiríkal to celému dvoru. Kým kikiríkal, Dora, Zuza a Kata mu vyzobali tie najkrajšie zrnká.

Toto boli teda žiaci našej indiánskej školy. Bude sa tu učiť dymová abeceda, dymové množiny a vraj fajčenie fajky mieru. Tak povedal dedko. To všetko bude učiť on, ja mám iba dávať pozor na žiakov.

- A Malinu nezavoláme? - hovorím dedkovi.

- Malina je veľká. Tá chodí do kravskej školy. Mliečnej, a nie dymovej, - povedal.

- Tak teda začni. Ja sa budem dívať, či dobre učíš!

Dedko vybral z úst fajku a vypustil z nej koliesko modrého dymu.

- No, Belko, - spýtal sa, - koľko je to koliesok?

- Belko ešte nevie rátať, najprv ho to musíš naučiť! - radila som dedkovi, ale Belko zahavkal, vyskočil a labkou rozohnal dymové koliesko.

- Vidíš? - Belko zahavkal raz, to znamená, že je to jedno koliesko! Hovorím, že je to múdry pes, - bafkal dedko a bol pyšný na svoje učiteľské úspechy. Potom vypustil ešte ďalšie dymové koliesko na slobodu a spýtal sa:

- No, Dora, aké je to písmeno?

- Kvok! - kvokla Dora a zobla do zrnka na zemi.

- Kvok! Kvok! - kvokali Zuza a Kata a mykali hlavami.

- Vidíš? - smial sa dedko, - hovoria, že je to O!

- No, celkom ti to ide. Ani by si nemusel byť pomocným učiteľom. Aj nadpomocný by si mohol byť. Alebo podhlavný, keď ja som hlavná, - pochválila som dedka, aby bol rád.

- A teraz bude hodina fajčenia fajky mieru! - tešil sa dedko.

Zrazu sa z kuchynského okna vyklonil inšpektor:

- Obed! A fajka zostane vonku! - a okno za inšpektorom sa zatvorilo.

- Inšpektor je inšpektor, treba ho poslúchať, - povedal môj podhlavný alebo nadpomocný učiteľ a fajku opatrne položil na stolík.