Indiáni na malinách

Ráno sa dedko tváril tajomne. Keď sa to už vôbec nedalo vydržať, zatváril sa ešte tajomnejšie a položil na stôl sovie pierko.

- Za to, že vieš niekedy múdro rozmýšľať, - povedal mi.

Bola som šťastná, aj keď som vedela, že mi dedko asi chce dať sovie pierko. Mám teda už pierka dve! Dlho som sa však nemohla tešiť, lebo sa otvorili dvere, v nich stála babka a v rukách držala jedny obrovské čižmiská a jedny čižmičky:

- Nezabudli Indiáni, že dnes ideme na maliny?

- Naozaj! - zhíkol dedko a začal si obúvať tie obrovské čižmiská. Vôbec tomu nerozumiem. Na maliny v čižmách? Čo sa dedko zbláznil?

- Prečo si mám obuť čižmy? - spytujem sa ho.

- Aby ťa nemohol poštípať had a nepoškriabalo ťa tŕnie.

Aha! To som teda nevedela.

A tak sme boli o chvíľočku vychystaní. Dedko niesol vedro, babka modrú kanvičku a ja biely hrnček s veľkým uchom. Slniečko pálilo a všade lietali malé mušky. Onedlho sme boli na kopci za dedinou. Ani som nemusela veľmi rozmýšľať: čižmy ma niesli rovno k malinovému kríku. Keď som však chcela odtrhnúť prvú malinu, tá sa kríka nechcela vôbec pustiť.

Našťastie mi dedko pomohol:

- To sú černice. Čierne maliny, vieš? Tie dozrejú až koncom augusta, - povedal a odviedol ma k pichľavému kríku, ktorý voňal ako džem na šiškách.

Babka už stála pri ňom, šatku si stiahla až do čela, ticho si pospevovala a do kanvičky jej začali cupkať prvé maliny. Dedko si najprv zapálil fajku, vraj aby odplašil malé mušky. Aj ja som sa pustila do práce: jedna malina do úst, jedna do hrnčeka. Dve maliny do úst, jedna do hrnčeka. Tri maliny do úst, jedna do hrnčeka. Usilovala som sa ako som vedela, no malín bolo v hrnčeku akosi málo.

- Mám asi zlý hrnček, - povedala som dedkovi.

- Viem, - zasmial sa, - stále je prázdny, čo?

- Ako to vieš?

- Tak. Máš v ruke hrnček černicový, a nie malinový. Malinový je ten bodkovaný, čo zostal doma pri sporáku. Nabudúce si vezmi ten.

Ako dobre, že som si zobrala černicový hrnček. Aspoň môžem zjesť všetky maliny.

- A nie, že zješ všetky maliny! - ozvala sa babka. - Bude ti z nich zle!

Ako len babka mohla tušiť, že chcem zjesť všetky maliny? Bude to asi preto, lebo indiánski šamani také veci určite vedia.

- Nič sa nedá robiť, musím zbierať do teba, aj keď si černicový, - šepla som černicovému hrnčeku a on sa začal od radosti plniť.

Keď sme mali nazbierané plné vedro, kanvičku aj hrnček, vrátili sme sa domov. Z malín babka varila až do večera džem. Vydýchla si až potom, keď sa stôl zaplnil voňavými pohármi.

- A tieto dva najväčšie poháre sú pre Rýchleho šípa a Srnku, aby sa mali čím natierať, - povedala a vejáriky vrások okolo očí sa jej veselo smiali.