Ako bezhlavý pes pokazil dedkovi útek do sveta

A dedko mi začal rozprávať svoj príbeh:

- Bolo to už veľmi dávno. Keď som mal toľko rokov, čo ty, vybral som sa do sveta.

- Sám?

- Pravdaže sám.

- Prečo?

- Lebo som sa bál tatkovho výprasku. Vieš, skočil som krstnej materi bosou zablatenou nohou do koláča. Práve sa chladil na verande. Ale nechcel som! Nuž a tak som sa ja vybral do toho sveta. Prišiel som až za dedinu, na kopec, z ktorého bolo vidieť náš dom. Vyškriabal som sa hore a sedel som tam až do večera. Mamka aj tatko sa stále chodili k bráničke pozerať, či na tom kopci ešte sedím, ale nezavolali ma. A vtedy mi bolo smutno.

- Prečo boli takí zlí?

- Vôbec neboli zlí. Robili múdro. Len ja som to ešte vtedy nevedel.. No a tak sa zvečerilo a ja som dostal hlad. A k tomu všetkému som sa bál, že na mňa vyskočí bezhlavý pes. Na strýca Joža vraj raz skočil. Nič mi nezostalo, len sa pritiahnuť domov. Aj krstná mať bola u nás, ale videl som, že sa už nehnevala. Sľúbil som jej, že už to viac nespravím, a prášil som spať bez večere. Od radosti, že to tak dobre dopadlo.

- Teda ty si bol ale číslo! - ticho som sa smiala, lebo v lese sa možno len ticho smiať.

-Pśśśt! - šepol zrazu dedko, - niekto tu chodí!

- To budú asi sovy, - vravím mu.

- Kdeže sovy! Tie iba húkajú.

Okolo nás stále niekto chodil a hlasno dýchal. Raz bol naľavo, raz napravo. Ako keby blúdil. Sedeli sme s dedkom ako sochy. Keď vyšiel mesiac, začala som sa smiať, lebo dedko vyzeral, ako keby tu rástol odjakživa.

Znovu šuchot!

Okolo nás prebehlo niečo malé.

- Ježko! - vydýchol si dedko.

- To musí tak fučať?

- Loví, vieš?

- Dedko! Aha! Na strome... - poťahujem dedka za rukáv.

- Veď je to naša sova.

- Nespí?

- Nespí. Aj ona v noci loví. Spí cez deň.

- Ja by som nechcela večer loviť a cez deň spať.

- Sova by zas nechcela chodiť do školy. To už máš tak, - bafkal dedko zo svojej fajky mieru.

Potom sme vypili všetok čaj, chvíľu sme ešte počúvali, ako píska a šuchoce les, a napokon sme sa pobrali domov do našej indiánskej osady.

- Vidíš, koľko sme toho zažili, - tešil sa celou cestou dedko.