Kapitola prvá

Ja a náš dom

Volám sa Rinka. Mama ma niekedy volá aj Katarína, ale to iba vtedy, keď je nahnevaná. Okrem mňa a mamy býva v našej rodine ešte oco, malý Jakub a škrečok Ferdo.

Na našu rodinu a na všetky ostatné rodiny dáva pozor ujo Tóno, domovník.  Babka Zahrajová, ktorá stále vysedáva na lavičke pri schodoch, povedala, že ujo Tóno sa už domovníkom narodil. Škoda, že som nebola ešte na svete. Ja som ešte nikdy nevidela takého úplne malého domovníka.

Náš starý dom má veľa poschodí a ešte viac detí. Keď sa všetci hráme na dvore, mamy a ockovia zatvárajú okná a babka Zahrajová zalamuje rukami. A máme aj vlastného psa! Brecha /to je on/ raz našiel ujo Tóno na ulici, ošetril mu poranenú labku a postavil mu krásnu drevenú búdu. Namaľovali sme na búdu veľa kostí, aby sa Brechovi dobre bývalo. Brech je teraz pyšný, lebo má najkrajšiu búdu v celom meste. Určite preto najkrajšie havká zo všetkých psov. Keď nie je v televízii žiadny program, všetci v našom dome otvárajú okná. Vtedy Brech spieva. Babka Zahrajová povedala, že ona by mu udelila Zlatého slávika. Brech to asi počul, lebo odvtedy havká ešte krajšie.