Dílo #58717
Autor:baucis
Druh: Tvorba
Kategorie:Poezie
Zóna:Jasoň
Datum publikace:27.07.2009 09:23
Počet návštěv:1000
Počet názorů:4
Hodnocení:4

Prolog
.. lebo vráskavé dieťa farby jesienok
treba začerstva pokropiť živou vodou.
Čo ak zomrie ako pohan?

Asi tu nie som náhodou...
Raz som videla do života zeme
...medzi nohy kuchynského stola
sa zmestí tisíc životov až dovtedy,
kým neprinesú oheň.
Malá Johanka z Arku
zbabelo bráni vlastný dych -
veď rohy miestností
sú bezpečné
ako boží kôš.
S riekou za chrbtom,
čo ľahkonoho prehladkáva
svoje kamene
do tichého pieskovenia,
a s lúkou, čo tancuje
koreňmi svojich tráv.
Lebo raz som videla do života zeme:
s hlavou pri poznaní pravdy,
s rukami kŕčovito zovretými
nad lúčnymi tanečnicami.
Niekto by povedal, že im hrozím.
A ja som len hľadela naruby...
Epilog
A možno nie Johanka, možno posledná bosorka.

Názory čtenářů
27.07.2009 09:38
ABDUL-LAH
z toho nejsem moc moudrej.
27.07.2009 10:45
patafyzik
fajn
30.07.2009 15:59
Burlev
dobroTa
31.07.2009 19:36
Haber
*

Přidat názor        ...nápověda k hodnocení
Avízo:
Anonym neuděluje tipy Skrytý názor

(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)