Dílo #58717 |
Autor: | baucis |
Datum publikace: | 27.07.2009 09:23 |
Počet návštěv: | 1000 |
Počet názorů: | 4 |
Hodnocení: | 4 |
Prolog |
.. lebo vráskavé dieťa farby jesienok
treba začerstva pokropiť živou vodou.
Čo ak zomrie ako pohan?
Asi tu nie som náhodou... |
|
Raz som videla do života zeme |
...medzi nohy kuchynského stola
sa zmestí tisíc životov až dovtedy,
kým neprinesú oheň.
Malá Johanka z Arku
zbabelo bráni vlastný dych -
veď rohy miestností
sú bezpečné
ako boží kôš.
S riekou za chrbtom,
čo ľahkonoho prehladkáva
svoje kamene
do tichého pieskovenia,
a s lúkou, čo tancuje
koreňmi svojich tráv.
Lebo raz som videla do života zeme:
s hlavou pri poznaní pravdy,
s rukami kŕčovito zovretými
nad lúčnymi tanečnicami.
Niekto by povedal, že im hrozím.
A ja som len hľadela naruby... |
|
Epilog |
A možno nie Johanka, možno posledná bosorka. |
|
Názory čtenářů |
27.07.2009 09:38
ABDUL-LAH
|
z toho nejsem moc moudrej. |
27.07.2009 10:45
patafyzik
|
fajn |
30.07.2009 15:59
Burlev
|
dobroTa |
31.07.2009 19:36
Haber
|
* |
Přidat názor ...nápověda k hodnocení  |
(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)
|