Dílo #58362
Autor:espanolka
Druh: Tvorba
Kategorie:Poezie/Volné verše
Zóna:Jasoň
Datum publikace:29.06.2009 16:28
Počet návštěv:750
Počet názorů:5
Hodnocení:4 1

Prolog
 
Natvrdo
ja a on
tlačíme sa na ceste vysypanej bielymi kameňmi
nahluchlé kopytá odsýpajú štrk
s klapkami na očiach krútime stále o tom istom
sršíme bleskami
a nenávisť nám stláča ruky v päsť
-
on a ja tak trochu strakatissimo
preliate vlny vybubnujú na srdce svoje rekviem
a ožijú znova
v nekonečnom pohybe jeho pier
-
k nemu ako do mekky
pácham atentát na múr nárekov, ktorý nás rozdelil
a ponad neho hádžem svoju vinu do jeho tváre --
neodpustené
zaplačem s dažďom vo vriacom dave
nezmytá v centre svojej galaxie dusím sa v bode nula
a moje oči ako čierne diery
klamú za záchranu človeka
Epilog
29. júna 2009
14:26

Počet úprav: 3, naposledy upravil(a) 'espanolka', 29.06.2009 20:21.

Názory čtenářů
29.06.2009 17:52
Janest
toto som zabudla, už ani neviem, ako to tu chodí :) alebo od toľkého vykecávania.huh
29.06.2009 18:22
gatita.negra
...nieco mi to hovori...
29.06.2009 18:42
ziggy
toto všetko sa stalo dnes o pol tretej!? ..boha jeho!!!

Přidat názor        ...nápověda k hodnocení
Avízo:
Anonym neuděluje tipy Skrytý názor

(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)