Valila sa veľká voda. Hovorili ráno v tí ví. A Napriamený sa rozhodol pre chov kanárikov, asi to viacej nesie ako behanie za loptou, pričom senátor Pohoda vyhlasoval verejnú zbierku na zber zrna pre domáci hyd. Kto by to už dnes bral vážne? Vladimír navyše vode nikdy neublížil a ak, tak za to vlastne ani nemôže a preto po signáli poplachu zostal sedieť i napriek tomu, že skúška sirén sa zväčša robí o dvanástej. No a? Po príchode do práce hneď zasa niekam utekať? - Veď len to ranné vstávanie by aj vola zabilo. Ignoranti. Najskôr noviny, kafíčko, cigaretka, wécko a potom po mne môžete niečo chcieť. Ale upozorňujem, o desiatej idem na obed! Keď som hladný, nedám nič. Zabuchol dvere a chvíľku nehybne načúval tlmenému šumeniu vysokozdvižných vozíkov začínajúcich svoju každodennú prácu, dnes síce v trochu rýchlejšom tempe, pretože každú cestu s materiálom do výroby vyvažujú cestou späť vrecami s pieskom, jeden sa ale nesmie nechať vyviesť z rovnováhy. Je všeobecne známe, že najväčšie škody zvykne napáchať čo? No panika! A tá sa predsa nesmie dopustiť aj keby vody po členky bolo. Vyzul si topánky, dal ich na policu vedľa kartónov so zátkami do uší a toaletným papierom, vyhrnul nohavice, odpratal na stole včerajšie výkazy na predvčerajšie výkazy, ktoré čneli na minulotýždňových, rozložil si noviny, položil si na ne hrnček s pariacou sa kávou, vybalil z domu prinesený chlieb hrubo natretý bravčovou masťou a zasypaný cibuľou a začal pomaly a dôkladne prežúvať. Skrátka, nič nie je tak zlé, keď si vie človek vypichnúť priority. |