Nepíš mi čiernou kriedou do komína, že ti dlžím a že ti tak chýbam v jednom súvetí. I úspora slov už dávno devalvovala a ja si bez toho medzi riadky dopíšem, vždy len to čo chcem navždy tvrdohlavá čítam s hlavou zaklonenou na môj obľúbený vankúš svedectvá klenby tvojej hlavy v mojom zrkadle. |