Modrým mesiacom

zašiť ústa na oblohe

a vyspievať
sovám
v zasneženom kríčí 

že čas

nie je ničí

v tejto dobe; 

                                   zalejem si čaj,

rozložím noviny

a presadím zakorenené výhonky

divých zelín do kvetináča;  

nebude sa im tam dariť,

ja viem, 

za záclonami v šere

vysmievať sa diere na oblohe

viem len ja  

a večný prach

posadnutý túžbou

po nekonečnom

úpadku.