Preteká cezo mňa rieka
a vyplavuje sny
o pramenistých studničkách
do ktorých padá
zelenožltohnedé listie
Občas keď sa mi zdá
že už mám srdce čisté
do niektorej nazriem

Ách Bože
koľko špiny na hladine
S pokorou
si kľaknem na zem
ponorím dlane
aby mi odovzdane
zmyla hriech
a odpustila viny

Nepochopiteľné
ako sa vlastnou smrťou zmení
v krásny biely sneh