pamätáš na dúhu pod ktorou sme si písali do piesku básne?
keď som bola ešte malé dievčatko v bodkovaných šatách
a všetky farby sveta zdali sa nám úžasné
dokonca aj hnedá a šedá mala pre nás skrytú krásu
čas plynul pomaly ako rozlievajúca sa horúca čokoláda
bez sušienok a bez koláča
dali sme sa na cestu plnú vzrušujúcich dobrodružstiev
dve nevinné duše držiace sa za ruky
aj keď všetko malo svoju príčinu a dôsledok
do nášho sveta sa bála vkročiť aj sama gravitácia
a tak sme mohli lietať v éterických oblakoch

...