v dome je málo miesta
pach storočia v izbách-
ticho neregistrujúce čas
a tvoje ústa skrúca
cez dieru v streche padá voda
chceš ju sať
v dome len vymeriavaš
bdelé kroky
niekam kde nás neobklopí
paranoja očí
nútený náklad pozornosti
tam si vieš priznať
tá istá chcela viac
zvykla si klamať že sa dá
že sa tie móresy aj tak nezmenia
do zajtra
budeš v tom celá
každým prstom na dosah
nedopovieš sa spiaca v lakťoch opretá
ani sa neunúvaš byť
púšťaš