Dílo #48977
Autor:dunaj
Druh: Tvorba
Kategorie:Poezie/Volné verše
Zóna:Jasoň
Datum publikace:07.05.2008 04:55
Počet návštěv:1157
Počet názorů:7
Hodnocení:9 2 3

smejem sa keď ťa počujem hovoriť
 všetko sa zdalo akosi nejasné
v priestore mladý muž
čakajúc na veľkú lásku
a námestie plné drobných častíc

vo vzduchu

akrobatka chodiaca po visutej hrazde
až kým jej nenarastú vlasy
po pás až
kým sa neutopí na dne
Švajčiarskeho jazera


večer kráčame po známej ulici
nad mestom
ty sa stále bojíš mačiek
ktorým svietia do tmy oči
tak
ako pred rokmi

v renesančnom príbehu

matka farbí akrobatke kožu na bielo
pritom vraví niečo o novom svete
za najbližším výhľadom

všetko sa zdá
nejasné
v drobných časticiach
vzduchu

Názory čtenářů
07.05.2008 05:56
muclicka
)
07.05.2008 11:11
stínka_
...ano, vše se zdá...
07.05.2008 12:36
dlouhátlustáčára
07.05.2008 16:07
Dominika
no konečně, tohle je chutné čtení
hups
07.05.2008 16:58
Bix
Formálne veľmi typicky Tvoje. Sama sa sebe čudujem, že ma to zakaždým strhne.
10.05.2008 22:16
Sany
11.05.2008 15:33
Natasha
...co strofa, to uzavřený mikropříběh.

Přidat názor        ...nápověda k hodnocení
Avízo:
Anonym neuděluje tipy Skrytý názor

(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)