Dílo #48977 |
Autor: | dunaj |
Datum publikace: | 07.05.2008 04:55 |
Počet návštěv: | 1157 |
Počet názorů: | 7 |
Hodnocení: | 9 2 3 |
smejem sa keď ťa počujem hovoriť |
všetko sa zdalo akosi nejasné v priestore mladý muž čakajúc na veľkú lásku a námestie plné drobných častíc
vo vzduchu
akrobatka chodiaca po visutej hrazde až kým jej nenarastú vlasy po pás až kým sa neutopí na dne Švajčiarskeho jazera
večer kráčame po známej ulici nad mestom ty sa stále bojíš mačiek ktorým svietia do tmy oči tak ako pred rokmi
v renesančnom príbehu
matka farbí akrobatke kožu na bielo pritom vraví niečo o novom svete za najbližším výhľadom
všetko sa zdá nejasné v drobných časticiach vzduchu |
|
Názory čtenářů |
07.05.2008 05:56
muclicka
|
) |
07.05.2008 11:11
stínka_
|
...ano, vše se zdá... |
07.05.2008 12:36
dlouhátlustáčára |
|
07.05.2008 16:07
Dominika
|
no konečně, tohle je chutné čtení
hups |
07.05.2008 16:58
Bix
|
Formálne veľmi typicky Tvoje. Sama sa sebe čudujem, že ma to zakaždým strhne. |
10.05.2008 22:16
Sany |
|
11.05.2008 15:33
Natasha
|
...co strofa, to uzavřený mikropříběh.
|
Přidat názor ...nápověda k hodnocení  |
(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)
|