Dílo #47937
Autor:Sany
Druh: Tvorba
Kategorie:Poezie/Ostatní
Zóna:Jasoň
Datum publikace:26.03.2008 01:31
Počet návštěv:664
Počet názorů:6
Hodnocení:1 2

Koniec hry
som neľudská
a tá túžba stále hnije
mrcha
len sebecky (ju) využije
a neschopná
žiť pre tú krásu
kým falošné zrkadlo
a výkriky bez ozvien
sú svedkami
klamlivých hier

Počet úprav: 2, naposledy upravil(a) 'Sany', 26.05.2008 23:30.

Názory čtenářů
26.03.2008 09:47
koniklec

Všichni hrajem, někdy v sebeobraně:-) hnijící touha!

26.03.2008 10:12
Mbonita
je v tom smutek...chjo
26.03.2008 10:43
Albireo
Čtu to pořád dokola a nakonec mačkám Tip
26.03.2008 13:05
Sany
dakujem... aj smutok niekedy treba k poteseniu...
29.05.2008 16:13
Amelia
páči sa mi to.. mne to pripadá trochu ako by si nemala rada nejakú časť svojho života.. alebo sa za ňu hanbila.. ale je to zaujímave:)
30.05.2008 15:21
Sany
Amelia napsal(a):
páči sa mi to.. mne to pripadá trochu ako by si nemala rada nejakú časť svojho života.. alebo sa za ňu hanbila.. ale je to zaujímave:)
ďakujem :-))) /hry života - niekto miluje nás a city toho, čo milujeme my nie sú opätované/

Přidat názor        ...nápověda k hodnocení
Avízo:
Anonym neuděluje tipy Skrytý názor

(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)