Keď nahý stojím

neviem či ešte

budem tým kráľom

na bojisku tela víťaziacim

s dušou horím

a moje líca farbí lesk

ohňov všetkých divo

rastúcich žien

Keď ticho sedím

bežím za tým snom

v myšlienkach si

stále pred mojimi očami

a ja taký strašne streštený

že mi srdce bije divo

zo skrehnutých zovretých

náručí až tam za galaxie

snenia odkiaľ prichádza

večná téma

a večná tma

žena