| bez tej práchnivej korytnačky |
|---|
Zmeškal som posledný vlak, rovnako ako predposledný a len mojou vinou. Súkromnou výhradou. Teraz tu sedím v starom smradľavom staničnom bistre nad šálkou studenej kávy, ktorá chutí horšie ako čašníkove ponožky, pamätajúce ešte Rakúsko-Uhorsko. Jediná lampa je stará a zaprášená. Jej žiarovky sa tvária ako sviečky, vyžarujúc mdlé žlté svetlo...
Pýtať sa prečo, by bolo zbytočnou a nepodstatnou námahou a som príliš lenivý na to, aby som ju vynakladal. Mám ešte hodinu a dvadsaťštyri minút. Nepoškvrnený čas venovaný iba mojim chorým myšlienkam. Zapálim si. Rakovina pľúc mi veľmi nehrozí, v rodine máme skôr infarkty.
Zase som zaspal, stáva sa mi to často. Insomnia. Bežal som na stanicu so zlomenou rukou a s čiernou taškou, ktorá drží po hromade len zásluhou drobných zatváracích špendlíkov. Vo vnútri mám len jeden čierny oblek. Smútočný oblek. Lacný oblek. Snáď budem mať možnosť niekde ho vyžehliť. Nemám rád pohreby a nemám rád ani oslavy. Priveľa ľudí pri takýchto príležitostiach cíti neuveriteľnú potrebu ukázať svoje hlboké pocity a účasť. Neviem prečo to robia. Zomrela predsa moja mama, či nie?
Nevidel som ju štyri roky. Aspoň myslím, že sú to práve štyri roky odkedy som zabuchol dvere a odišiel z domu. Zbabelo, v noci keď spala. Už si nepamätám prečo, ale pravdepodobne to bol nejaký hlúpy detinský dôvod a samoľúbosť (hanba) mi bránila vrátiť sa domov. Jediné, čo som si vzal so sebou boli nejaké peniaze, čo som nasporil opravovaním áut našich lakomých susedov a malá plyšová korytnačka. Modrá, Belasá, Tyrkysová, podľa počasia a nálady, podľa stavu prašivosti. Modrá...
Bol to prvý darček, ktorý si pamätám.
Dostal som ho od dievčatka zo susedného vchodu na pieskovisku keď som mal tri roky. Bolo to to najkrajšie štrbavé dievčatko na celom súdlisku, a to som si uvedomil už vtedy, aj napriek (vďaka) jej krivému úsmevu. Ju by som si vzal za ženu! Zásnuby som oznámil mame, ktorá sa len šťastne smiala. Dve ženy, ktoré som kedy mal rád, vlastne jediné osoby, ktoré som kedy mal rád.
No som sám,musím byť sám...
Som preto mizantrop? |
|
| Názory čtenářů |
23.01.2008 14:29
 Natasha
|
Hmm....vypadalo to zajímavě (pěkné líčení v úvodu), pěkný sloh, ale přijde mi, že závěr je spíš nějaký "únik", tak se to tam vyvine honem honem, vlastně už bez příběhu, jenom v hlavě jako úvaha... |
Přidat názor ...nápověda k hodnocení  |
|---|
(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)
|
