Málo lásky
a už dávno nie detské vlásky,
lež dospelé masky.
Spolu zatienili svetlo krásky.

Svetlo krásky s menom Duša.
Utopená vo víne a tonoch saxíku.
Už dávno diabol nepokúša.
Lutuje a necháva ťa v tichu.

Prázdna izba,
len pár kúskov nábytku.
aj slza už dávno zmyzla.
je tu len ticho bez zbytku.

Na okno padá sneh, dážd
a iné city.
je to dávno, čo si mi dal svoj plášť
a dal mi večer túžbou nabitý.

Túžila som po podstate
a pokoji letných dní.
Bála sa rán v chlade,
nocí v samote, kedy človek nezaspí.

Zbitá a pokorená,
tisíc krát prosiac na kolenách
za lepší rok, či mesiac.
prišiel si a daroval mi pohlad
do mojich vlastných očí.
Za to bez záruky dostal si môj poklad,
ale večer skončil.

A zase ostal len chlad.
a zima zaťukala na dvere
a dalšie leto, vo mne po čomsi hlad.
Ozval sa plač o Tvojom srdci, o Tebe.

Rieka pár krát zamrzla,
kým si sa ozval.
Ja som na pár vecí zatrpkla
a utržila pár rán, stvrdol obal.

Vidím v tebe nádej a to bolí.
Ale vidím aj priatela
a to za to stojí.
jednoducho stojíš za vela.
 
Zriedkavé, zvláštne, intenzívne.
ide to vôbec dokopy?
Kto to cítil, pochopí...