Vaše díla  Vaše sbírky  Avíza  Názory  Vámi hodnocená díla  Vaše názory  Historie  Oblíbení autoři  Vaše stránka 

Dílo #46187
Autor:Petrusha
Druh: Tvorba
Kategorie:Poezie/Ostatní
Zóna:Jasoň
Datum publikace:08.01.2008 07:15
Počet návštěv:949
Počet názorů:5
Hodnocení:2 2

svoju
Vietor zmetá lístky
do iracionálneho obrazu
a prvý, druhý, tretí naviac klame,
že kameň, čo máš miesto hlavy,
je najlepším miestom
pre nemiestne myšlienky
a slová typu:
Mám ťa rád.
 
Je to už skrátka nejaký ten rok
a zle sa to pamätá,
všetko,
ja viem;
obzvlášť keď už pretiekla i tá voda
korytom hrdla,
čo si nám ju naplánoval
na zvyšok veku,
ktorý nám ešte zostáva,
kým v diaľke nezaznie pieseň
možno domova,
možno pohostinnej cudziny.
 
Nik sa ešte nevrátil,
aby podal svedectvo;
 
a aj keby sa vrátil,
nechcela by som vedieť,
koľko stromov ešte musí obetovať
svoju tvár,
aby sme pod obrazom zatúlaných vetrov
našli odvahu
hľadať tú svoju
 
ešte raz.

Počet úprav: 3, naposledy upravil(a) 'Petrusha', 08.01.2008 10:35.

Názory čtenářů
08.01.2008 10:12
Haber
Petra - pekné, len sa Ti to zdrclo ako aj mne sa to často stáva, musíš ešte raz editovať*
08.01.2008 10:34
Petrusha
:( akosi mi to nefunguje
08.01.2008 10:36
Petrusha
hups ... to je teda patent
18.01.2008 14:34
Bix
zrelá...až škoda, že zrelé plody padajú...
01.09.2008 09:38
engelmar
Bix napsal(a):
zrelá...až škoda, že zrelé plody padajú...
Letos rostou shnilé už na stromech, něco je někde špatně.

Přidat názor        ...nápověda k hodnocení
Avízo:
Anonym neuděluje tipy Skrytý názor

(Pro přidání názoru je třeba se přihlásit)