mreže a okrúhle miestnosti
v rohu kľačí previnilá asistentka anjela
bez božskej imunity
na stenu píše nemý odkaz
stručnú prosbu o pomoc
neurčitým obsahom niečích čriev
strach sa premenil na hnev
veď predsa aj hanba má svoje drôtené hranice
je mi zle zo špiny
je mi zle zo seba
je mi zle z vás
priatelia moji ste predchnutí hlbokým súcitom
ktorý vôbec nepotrebujem
nečistá modlitba sa nesie k stropu
ospalo
ani bodliaky už pod dymovými oknami nekvitnú
zahubil ich váš snobský jed
a tancujúca motorová víla
so železným úsmevom vraha kvetov...
bez vône jednoduchosti omdlievam v reťaziach
s posolstvom nočného blúznenia na perách
suchých ako tisícročný papier rozsudku na smrť
kde je môj strážny anjel s nabitou zbraňou?? |
|
