Tak trochu v tme je štvrtý november pekné dievča za tescom sa ma pýta či nechcem pôžičku z banky v jednej ruke má modrý balónik tou druhou máva akoby chcela vzlietnuť kamsi hore
neviem prečo
mám pocit že je sviatok každý deň pracujem do noci a potom pozerám na križovatku pár osamelých ľudí medzi domami chodníky lesklé po daždi a svetlá vo vzduchu
myslím na Carvera a iných predo mnou keď cítim chladný vietor v očiach keď cítim že priestor je len za čiarou môjho obzoru
večer štvrtého novembra chvíľu sedím na balkóne potom čítam O čom hovoríme, keď hovoríme o láske...