Slnko ma šteklí akoby omylom, bojí sa ma. tak raz prišiel veľký zlom, odvtedy som sama.
Stojím v krabici, tma a šesť stien z papiera. Pichá ma v palici, mením sa na zviera.
Všade puch lepenky, vlhko a chlad. Mám len nožík a nejaké miestenky. to čo klopká, bude asi vlak.
Mám v ruke nožík, čo povedať? Otvoriť kartón... alebo sa .... podrezať ... |
|