V ozvene slov stála maličká

vietor piskotom prehlušoval hlasný smiech

ona len ticho nebola

nikdy tam nebola

no vedela, že raz bude

Hľadiac na stovky zelených- nad nimi sa končila časť života

A nechápala, prečo

to dievča kričí na svojho priateľa

aby poslednýkrát tresol dvermi

pre úplný nezmysel...

a na to, ako všetko mizne, sa díva sama(ale ona vždy chcela byť sama!)

po tvári jej nestekajú slzy

Tušila to, niečo nestihne

ale keď odčítala minulosť

zistila, že násobok

nič nevyjadrí

a existuje len jediné riešenie

Počkať si na vôňu rosy

Tentokrát (sa) musí hrať...