cením si staré obrazy

a veci čo nám prirástli

akýsi dávny zvyk nastražiť

pery ešte pred spaním

celé dni bývam nesmelý

náznaky zatláčam palcom

čiary sú rovné

iba v nedeľných žalmoch

za tvoje priznanie dosadím kánon

že sa tam nepatrí dívať chlapcom?

hádžem dlaňou   dávno vyžmýkaný

prestávam vnímať tvoje amorce 

(prepáčiš viečka podliate básňou?)

už iba trocha pateticky

tŕpnem nad ďalším dejstvom

aká si taký syn

vzdaj to!