Ešte stále nerozumieš môjmu tichu.
Vždy, keď spolu mlčíme, uniká nám niečo pomedzi prsty.
V bludnom kruhu mám vyšliapaný chodníček.
Dokola kráčam po všetkých nevypovedaných slovách.
Nad hlavou sa mi občas zablysne hviezdička,
vtedy na chvíľu zbadám cieľ.
Naše hry sú väčšinou dobre maskované.
Sny túlavého psíka, zvädnuté slnečnice.
Letné búrky, jedna za druhou, zmáčané slová.
A naše veľavravné ticho.
|
|