Kráčam chodbou pivničnou

a premýšľam nad sebou.

Má ten život nepoznaný

pre mňa význam oprávnený?

Prečo ľudia niečim vinný

hádžu vinu na tých iných?

Dokážu i ľudia vinný

posudzovať svoje činy?

Možno áno, možno nie

každý má však svedomie.

Ja mám taktiež svoje chyby,

ale vážim si tých iných.

Nemôžeme bez príčiny

súdiť iných či sú vinný.

Nie som prvý ,kto s tým prišiel

som však ten, čo nezišiel.

Nezišiel som z cesty pravdy,

z cesty, ktorá je tu navždy.

Dokáže však vôbec ľud

poznať čo je pravda, blud?

Pýtam sa však ja sám seba...

Koho nám je ešte treba?

Poznáme už dobré, zlé

vieme čo je sklamanie...

Chýba nám len pochopenie,

nie je to však preťaženie.

Rozmýšľal som nad sebou,

premýšľam aj nad Tebou.

Premýšľam nad nami, ľuďmi.

Čo nám chýba? Buďme kľudný.

Sú však kľudný aj tí ľudia,

čo nám stále život súdia?

Súdia nám ho neprávom,

riadia sa len po starom.

Čím viac ľudí oklamú,

o to viacej dostanú.

Raz však ľudia povstanú,

vybudujú obranu, aby mali ochranu.

Nie som človek bez chyby,

nevkladám však hriech iným.

Ja som človek taktiež hriešny.

možno som aj ľuďom smiešny.

Nechcem nič len pochopenie

a u ľudí porozumenie.

Môže človek dnešnej doby,

zbaviť seba všetkej zloby?

Všetkej zloby isto nie,

nebolo by sklamanie.

Sklamanie z nás zažil každý,

nebude to dúfam navždy.

Dalo by sa pokračovať,

bude vás to unavovať.

Chcem napísať toľko len,

nakoľko sa blíži deň...

Ak cítite signál jasný,

neváhajte, buďte šťastný.

Je toho tak veľmi veľa,

čo som žiadal od vás, teda ?

Skončím toto písanie,

ukončím aj trápenie...

Ak tu bude dôvera,

nebude viac nevera.

Dôvera sa dá aj skryť,

Preto sa dá zneužiť.

Dôvera sa dá vytvoriť

Ak je na ňu človek dobrý.

Dobrý človek je vždy ten,

kto otvára srdce len.

Myslíte si že sa nedá?

Spýtajte sa na to seba...

Čo viac je vám ešte treba?