labutí let

neslyšný majster mi rok čo rok okná sčmára
každý rok tiež dve labute prídu
istý som, že tys ich posielala
no teraz po nich ani vidu...

vychodím, vychodím, no nikde ich
už privykol som útlu šiju
rok čo rok zmysly mi zahmlil nežný dych
nezaspím, kým krídlami ma neprikryjú...

chýba mi ich odraz v jazere
tá jedna duša s dvoma pármi krídel
vo vlasoch som zavše našiel páperie
po tebe...
nezabudne, kto raz labutí let videl...

nevidený majster i teraz okná skrášlil
hrejivo spomínal som labutí pár
zatiaľ po všetky roky ma tí dvaja našli
no túto zimu ma už sen nezohrial...

chýbaš mi
aj keď cítim – tu si...
nezabudne, kto raz labutí let skúsil!