niekedy by som si zahral hokej

s loptičkou na betóne

a bicykloval sa klávesami

čiernobielej hudby

na klavíri aj tak neviem hrať

a nastúpil by som na prvý vlak

kamkoľvek

s niekým, komu dôverujem

smiali by sme sa na čudných ľudoch,

ktorí sa rozprávajú so sebou

debatovali s tetami

za vyrezaným okienkom

možno by sme ani nemali lístok

a sprievodca by nás nevyhodil

ako vtedy, keď sa ma spýtal

„Pristúpili ste?“

„Nie“

niekedy by som zašiel do cukrárne

a usmieval sa na čašníčky,

ktoré musia mať prsty neskutočne sladké

od nosenia všetkých tých zákuskov

o to by som sa s vami stavil