asi si ani nezbalím kufre a pretrhnem pupočnú šnúru aj tie na vešanie prádla a nastúpim na prvé lacné topánky ktoré ma odvezú tam, kde líškam padá biele šťastie do očných rias predstavím sa novým spolubývajúcim cudzím menom bez nároku na honorár a po večeri sa slušne pozdravím a odjebem sa niekam pod kameň kde budem písať básne iba o láske raňajkovať budem na prestretom machu potok mi pustí čerstvé správy slnko roz-pustí včerajšie maslo a budem žiť životom pustovníka uctievajúceho len ihličie zapichnuté v podrážkach osamotených večerov |