mnou pnutým
vláknom zvuku
päty Achillov sval
tetivou na kov
spustil ruku
sňatý nad krížom stál
a umlčanú krásu
zaústil do dna rieky
zvlnených pier
napružil jazyk času
do láskavého hlasu
miluj a ver
že v hradnej studni žiaľu
nájdeš aj nádej malú
v hromade skál