obžaloba

„pozrite na ňu! cundra! hľa, aká špinavá!
otrhané háby plné záplat! odľud akýsi!“

„dlhý kabát, spod neho ti kuká zlo!
heš! neotravuj čisté plemä!
ako si si dovolila vstúpiť v naše divadlo?!“

áno, mám zaplátaný život, ale ty, čo kričíš, kto si?
kto si, že súdiš? kto si?
kto si, že vieš o mne zrazu viac ako ja sama?
kto si?
veď ani netušíš, aký kabát nosím!
aké rôzne chvíle schované sú po vreckách...
kto si, že súdiš?
nestojím posudzujúc v oblokoch!
ja nemám si kde z tváre umyť prach!
kto si, že súdiš? si snáď boh?

v tvojom svete možno lžami odmieňa sa dôvera
a možno život je byť na očiach
no kto si, že podľa svojho súdiš cudzie svety? kto si?
ja vďačná som i za záplaty na dierach
no ty kto si, keď kričíš, hoc nepoznáš môj strach?

kto si, sudca? kto si?
tys obutý, ja z tých bosích!
kto si, že kričíš? kto si???