mesiac zavesený na  konáriku čerešní

spieva do ticha noci

o bezmocnej labuti   v žiare popadaných hviezd

splívam s tieňmi  ich strieborných vlasov

kolieska na hladine utekajúce do

                nenávratna

                                zahodený kamienok

pláva bezvetrím

       kvapkajú spomienky...

v pápery tvojich pier sa strácam

ako snehová vločka v záveji

tancujem nahý

no hudba už dávno doznelaň

len hašová chuť sa

na  popraskaných perách 

                          vlní

a sladko klame

        moje telo  vejúce v

                           prázdnote

kvetom vädnú krídla

            na podlahe leží

 unavený tieň